Bokmålsordboka
slurvete, slurvet
прикметник
| однина | множина | ||
|---|---|---|---|
| чоловічий / жіночий рід | середній рід | означена форма | |
| slurvet | slurvet | slurvete | slurvete |
| slurvete | slurvete | ||
Значення та вживання
preget av slurv (2;
skjødesløs, unøyaktig
Приклад
- slurvete håndverk;
- slurvete språk
- brukt som adverb:
- arbeidet var slurvete utført